Nadpis môjoho krátkeho blogu presne a jasne vystihuje myšlienku, ktorú v hlave nosím už dosť dlho. Nechcem vnášať sovy do Atén, no nedá sa nevšimnúť si, že mediálny priestor na Slovensku hlupne z každého roka na rok viac a viac a jeho kvalitatívna úroveň je na bode mrazu. Či sa obzrieme na slovenskú tlač, ktorej bezkonkurenčne dominujú bulvárne plátky, kde mnohoklrát jedinou pravdou okrem samotného názvu periodika je iba stať o počasí. Reality show, ako Big Brothers, Vyvolení, ktoré svoj zenit slávy vo svete zažívali na žačiatku 90. rokov vypredávali miesta v našich obývačkách ešte pár rokov dozadu do posledného miesta.
Prečo je to tak? Kto je tomu na vine? Divák, alebo médium, ktoré tieto bezcenné a plytké plátky podsúva denno- denne na naše obrazovky?
Šou „Farmár hľadá ženu“ je akýmsi vyvrcholením toho, čo sa dá nazvať systematické a cielené hlupnutie diváka.“ Vychovajme si hlúpeho diváka, a sme viťazi“ by mohlo byť heslo väčšiny slovenských súkromnych televíznych staníc. Televízne stanice získajú sledovanosť, dá sa povedať na ľudskom nešťastí, divák dostane do svojho večerného programu hodinu a pol relácie, ktorá je absolútnym opakom toho, čo by sa v televízii a všeobecne v mediálnom priestore nielen na Slovensku, ale hocikde vo svete malo vysielať.
Položme si ruku na srdce a podložme to zopár faktami. STV ( vzhľadom na ambiciózneho ministra kultúry už pomaly archaizmus) krachuje, pretože jej dokumentárna tvorba zlyháva na všetkých frontoch. Prečo je to tak? A tu sa dostávame k samotnému problému veci – pretože súboj o priazeň oka diváka vyhráva Nora Mojsejová s jej slovníkom štvrtej cenovej skupiny, Kleopatra z Turca , ktorá si vlastne vôbec neuvedomuje, že jej „sláva“ je vlastne jej výsmechom, dvojica žien ktoré sa milujú v sprche… vo vymenúvavaní týchto smutných novodobých idolov by som mohol pokračovať, no škoda opotrebovania klávesnice notebooku.
Všetky programy, ktoré nás systematicky stavajú do role hlúpnuceho vox populi, fungujú na rovnakom princípe – v poslednej dobe čím hlúpši formát, tým väčšia sledovanosť.
Osobne moju hlavu netrápia zisky súkromných televíznych staníc z 30sekundových miliónových reklám ( ktoré z 90 minútového filmu urobia celovečerný), skôr ma trápi iná skutočnosť. Kam spejeme? Slovensko hľadá superstar vidíme snáď po 4. krát. Porotcovia v týchto súťažiach majú vlastne o život postarané. Kým budú ľudia zvedaví na nepodstatné veci druhu ako vysoko skáče pes, ako niekto tancuje, ako niekto spieva (česť vystúpeniam, ktoré majú skutočne vysokú úroveň) – dovtedy majú za každé porotcovské vystúpenie na účte a vo svojom vrecku horibilný balík peňazí. Na ich mieste – by som bol od ucha k uchu vysmiaty. Obávam sa, že na Slovensku do svojej smrti budú už len a len – porotcami. Nehovoriac o tom, čo všetko je ochotná televízia urobiť a natočiť pod rúškom frázy „toto ľudí zaujíma“.
Prípad farmára Mariána, ktorému vlastne spomenutá šou zničila život, je toho jasným príkladom, a tohto chlapíka mi je úprimne ľúto. “ Ale veď my nič, to ona, tá žena“ bude obranný výkrik producentov relácie. Prepáčte páni, toto nie je ospravedlnenie.
Kam až siaha honba za mamonom? Kam až siaha honba za prvenstvom v sledovanosti? Kam až siaha trpezlivosť diváka? Bude ďalším mediálnym trhákom šou, v ktorej niekto zomrie? Bude nasledovať šou, v ktorej sa naživo ľudia budú mlátiť, až kým nezomrú všetci, a jeden sa stane víťazom a modlou národa? Bohužiaľ, mám pocit, že práve pred takýmto programom budem svoje deti za zopár rokov chrániť. Prečo? Veď nežiadam nič, iba inteligentnú, nie plytkú mediálnu scénu, ktorá má pre ľudí a spoločnosť hodnotu, ktorá ľuďom niečo dá, ktorá ich obohatí.
Básnická otázka ostala nezodpovedaná..kam spejeme?
Kam spejeme ? Už sme dávno dospeli ...
SLEDOVANY A PRENASLEDOVANY Stado treba ...
Všetko je OK. Každý má na výber. ...
Presne. Tiež som si myslela, že Rochniaka... ...
Tuposť našich komerčných televízii ...
Celá debata | RSS tejto debaty