Sociálna sieť Facebook.com má viacero tvári. Niektorí ju velebia, iní zase zatracujú. Skúsme sa pozrieť bližšie, prečo by sme sa mali pripojiť na stranu zástancov, alebo na opačnú stranu barikády, a teda na stranu tých, ktorí túto sieť zatracujú.
História Facebooku siaha do čias mladosti osoby menom Mark Zuckerberg.
V súčastnosti, podľa analýzy časopisu Forbes sa stal najmladším miliardárom na svete. Forbes ho zaradil na 785. miesto medzi svetovými miliardármi a jeho majetok odhaduje na 1,5 miliardy dolárov. Číslo vzniklo z odhadu, podľa ktorého má Facebook.com, Markov úspešný študentský projekt, hodnotu päť miliárd dolárov. Niektorí tvrdia, že hodnota jeho majetku je v skutočnosti nižšia, ale napríklad Microsoft predpokladá, že je ešte trojnásobne vyššia.
Jeho spolužiaci ale tvrdia, že im ukradol nápad a žalujú ho pre porušenie autorských práv. Genéza vývoja najpopulárnejšej sociálnej siete na svet siaha, ako bolo povedané, do čias štúdia Marka Zuckerberga na Harvardsej univerzite. Mark stále vymýšlal rôzne variácie sietí, ktoré spríjemňovali študentom život na akademickej pôde. Prvý pokus, Coursematch, umožňoval spolužiakom vyhľadávať mená ľudí zapísaných na rovnaké prednášky. Druhý projekt, Facemash.com, vlastne pripomínal známu službu Hot or Not, kedy návštevníci hodnotia tváre. Kvôli tejto službe sa dokonca dostal do sporu s vedením školy, už štyri hodiny po jej spustení ju musel ukončiť. Vedeniu sa nepáčilo, že používal fotky zo študentských preukazov a vytváral rebríček atraktivity bez súhlasu zobrazených. Dnes se Mark Zuckerberg o prísun fotiek báť nemusí. Každý deň ich užívatelia na Facebook.com nahrajú okolo 14 miliónov, a to úplne dobrovoľne.
Tretím štádiom bol samotný Facebook.com, ktorý vraj Mark Zuckerberg naprogramoval za dva týždne. Na svete je prítomné aj obvinenie, ktoré Markovo autorstvo facebook-u spochybňuje. V druhom ročníku Harvardu sa Mark pridal k týmu ConnectU.com, ktorý pracoval na sieti veľmi podobnej dnešnému Facebooku. Podľa týmu z ConnectU (Divya Narendra, Cameron Winklevoss a Tyler Winklevoss) Mark ich kódovanie okopíroval a preto v „duchu kamarátstva“ žiadajú preto podieľ zo zisku.
Súd ale zatiaľ všetky ich žaloby odmietol. Kauza naďalej pokračuje. Podobne aj Aaron Greenspan, Zuckerbergov spolužiak tvrdí, že autorom Facebooku je on. Mark sa tomu iba smeje, Facebook.com naďalej expanduje do každej domácnosti sveta, na každý monitor a kto nie je na Facebooku – vraj ani neexistuje. A Mark? Prednáša na celom svete ako sa stať úspešným. Toľko o histórii, poďme na samotné tému, a to na plusy a mínusy, klady a zápory tohto výtvoru.
Subjektívne som sa minule zamyslel, prečo som sa zaregistroval na Facebooku pred zhruba asi 4 rokmi. Prvý impulz mi k tomuto činu dal kamarát, hádzanár hrajúci v zahraničí, s ktorým som chcel ostať v kontakte. Zaregistroval som sa, a už som patril do množiny nakazených – vtedy nie natoľko početnej. No práve na tej káve, o ktorej som Vám nepísal, práve vtedy som sa zamyslel nad jedným slovom, ktoré má v dnešnej spoločnosti neopísateľný význam. Tým slovom je súkromie.
Na Facebooku, ľudia, vedome a chcene odhaľujú svoje súkromie, zverejňujú fotky, rodinné oslavy, párty, informácie o sebe, o náboženskej orientácii, o politických názoroch. Pridávaním sa do rôznych skupín – vytvárajú svoje internetové dvojča. Na Facebooku sa vedú predvolebné kampane, ludia píšu statusy v zmysle : „… prší“, “ ..kúpem sa“. A práve tí, sa potom divia, keď sa stávajú objektom ohovárania, klebiet, závisti, hodnotení. Treba sa zamylsieť nad tým, čo človek má o sebe povedať, zverejniť, a čo nie. Lebo, ostanem verný svojmu nedávno vymyslenému citátu : „ … ľudia ani nevedia prečo odtajňujú svoje súkromie v snahe zaujať spoločnosť okolo seba..a práve naopak – nie je podstatou spoločnosti, že človek má svoje súkromie doma v batôžku odložené…?
Dnes mi Facebook slúži na komunikáciu s priateľmi. Môj friendlist zastal na čísle 250 ( plus-mínus…), čo je na Facebooku minimum, žiadosti ktoré prijímam v zásade triedim, pridávam si cca každého tretieho človeka, ktorý mi žiadosť o priateľstvo zašle. Nemám za potreby byť in iba kôli veľkému počtu priateľov. V tomto prípade si myslím, že kvalita je podstatnejšou zložkou ako kvantita. Myslím, že práve tá komunikácia s priateľmi je podstatou a tou imanentnou pointou sociálnej siete menom Facebook. Moja profilová fotka (skôr image) charakterizuje osobný postoj k odtajňovaniu súkromia : „ … Don´t watch me, watch TV“ na pozadí muža ukazujúceho prostredník s významom všetkým známym. Sám seba som ospravedlnil vetou, na ktorej som si postavil svoju životnú filozofiu : „… tajomstvo úspechu nespočíva v upútaní pozornosti, lež v zapadnutí do priemernej šedosti.“
Snáď to tak aj ostane, a Facebook sa nestane sieťou obyčajného, podpultového a majetníckeho sa predbiehania a zverejňovania svojho majetku, vecí, oblečenia, áut, motoriek. Len sa bojím, že sa to už začalo, a tento blog stratil zmysel. Uvidíme…
Celá debata | RSS tejto debaty