Nádielka myšlienok alebo…

Situácia v súdnictve na Slovensku síce nie je najideálnejšia, je však štandardná v rámci okolitých štátov a v žiadnom prípade nie je taká, ako ju prezentuje samotná ministerka spravodlivosti. To, čo sa deje v priestore „okolo“ súdnictva však už až také normálne nie je, a pripomína to v mnohom účelové dehonestovanie hodnoty súdneho sýstemu v očiach verejnosti.

poznámka autora :  tento blog nevnímajte pod dogmou akejsi nesympatie voči ministerke spravodlivosti, no bohužial, podávam jasný dôkaz, že kroky ktoré robí, zvlášť v legislatívnej oblasti, nie sú ani v najmenšom také „dobré“ a prevratné, ako ich ona samotná prezentuje.

Sudcovské iniciatívy ako “ iniciatíva za otvorené súdnictvo“ a podobne, sú len odzrkadlením toho, čo mnohí z nás nevidia, resp. vidieť nechcú. Politická garnitúra dneška, plus spomínané sudcovské iniciatívy vytváraju v mediálnom priestore dojem, že slovenské súdnictvo je zlé, prehnité, skorumpované, treba tam upratať, či „vyvetrať“ – natoľko obľúbený výraz ministerky spravodlivosti. Je otázne, či by si vyvetrať nemala práve pani ministerka, a to na legislatívnom oddelení ministerstva vyvetrať choré nápady pretavené do zákonov, ktorými nás v poslednom období „obohacuje“.

Je nesmierne ťažké a možno nie každému zrejmé, že pod rúškom vyvetrania v súdnictve si pani Žitňanská vybavuje osobné komplexy a osobné spory proti predsedovi najvyššieho súdu slovenskej republiky pánu Hrabinovi. Harabin vs. Žitňanská mi príde výraz absolútne reprezentujúci to, čo sa momentálne v slovenskom súdnictve deje. Ak si niektoré opatrenia, ktoré pani ministerka ospravedlňuje akýmsi „zavedením kontrolného mechanizmu do súdnictva v podobe kontroly verejnosťou“ rozoberieme dopodrobna zistíme, že nemajú hlavu ani pätu.

Poďme na to poporiadku. Pripravovaná novela zákona o sudcoch a prísediacich okrem iného hovorí :

a)  Zmena zákona ukladá súdom povinnosť zverejňovať všetky právoplatné rozhodnutia na internete.

Nič prevratné, rozsudky sa zverejňujú aj dnes a je to bežná skutočnosť. Pozrime sa však na to, čo chystá pani ministerka z druhej strany mince. Pani ministerka, odborníčka to na slovo vzatá, prišla s návrhom a svojou neodvolateľnou podmienkou zverejňovať na internete všetky rozhodnutia. Každý, kto právu aspoň trochu rozumie vie, že takýto stav je neprípustný a nesplniteľný, pretože existujú jednoducho rozhodnutia, ktorých zverejnenie by bolo v rozpore s právnym štátom, základnými právami a slobodami ako ochrana súkromia atď. Bohužiaľ, tento fakt musela pani ministerke pripomenúť až vedecká verejnosť, na čo reakcia pani ministerky bola dosť, povedal by som, pochabá a alibistická, svoje predošlé postoje absolútne nezohľadňujúca. Citujem :

„Sme si vedomí toho, že sú aj také rozhodnutia, ktoré obsahujú také intímne údaje, ktoré by najmä maloletých mohli poškodiť. Tie nebudú predmetom zverejnenia a zákon s tým počíta,“

Takže pani ministerka, najprv s tým zákon počítal, ale už si ste vedomá… nebyť vedeckej verejnosti, zákon je výsmechom právneho štátu. Veľmi pekný úskok z tmy do tmy na druhú.

b) súčasní justiční čakatelia sa nestanú o tri roky rovno sudcami, budú musieť tiež prejsť výberovým konaním.

Súčasní justiční čakatelia boli do tohto stavu prijímaní za určitých podmienok, a to takých, že budú, samozrejme v porovnaní s inými zamestnancami súdu prednostne vymenovaní do stavu sudcovského v prípade uvoľnenia tohto miesta. Tomuto postaveniu prirodzene zodpovedala náročnosť výberového konania na túto „fuknciu“. Pod rúškom zhody mien zopár justičných čakateľov a samotných sudcov sa na Slovensku vytvára dojem, že celé súdnictvo je „zabetónované“ a podobne. Neprišla niekomu na um myšlienka, laicky povedané, že ten – ktorý syn či dcéra aj keď sudcu či sudkyne skutočne môže byť prínosom pre súdnictvo ako také? Nezišla nikomu, a zvlášť pani ministerka na um myšlienka, že aj syn alebo dcéra sudcov alebo iných zamestnancov súdu môžu byť vzdelaní, osožní pre sudcovský stav? Bohužiaľ, krvavé oči pani ministerky jej takýto postoj asi nedovoľujú. Pani ministerka sa rozhodla tento inštitút zrušiť, a to spätne. Nech sa páči, právny štát dostal facku číslo dva. Justičný čakateľ nemôže doplácať na to, že bol kedysi za podotýkam zákonných podmienok prijatý do tejto „funkcie“. Okrem toho, ako bolo povedané, zákon pôsobí spätne. K tomuto problému existuje nález Ústavného súdu Slovenskej republiky ktorý hovorí o tom, že ak boli justiční čakatelia prijatí do tejto funkcie za určitých podmienok, nemôžu byť tieto podmienky menené neskorším právnym predpisom, a to spätne. Je to nález Ústavného súdu ako reakcia na podanie ústavnej sťažnosti justičných čakateľov v minulosti, kedy už raz „mali byť zrušení“. Nech sa páči, tentokrát to je facka pre pani ministerku Žitňanskú, ktorá predložením tohto zákona ide vlastne de facto vedome proti rozhodnutiu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Nuž, proti gustu ako sa hovorí – žiaden dišputát.

c) do výberovej komisie zasadnú aj nesudcovia

V tejto veci by bolo všetko v poriadku, ak by sa pani ministerka nenechala počuť, že nesudcami má byť v najideálnejšom prípade laická verejnosť. Prepáčte za výraz, zdá sa mi absurdné, ak osobu, uchádzajúcu sa o post sudcu má vyberať človek, ktorý s právom nemal dočinenia ani raz v živote, prípadne laik, ktorý ani nevie, čo to právo je. Príde mi absurdné, ak členov komisie budeme vyberať z radov nakupujúcich v obchodnom reťazci Tesco, Carrefour, Max… Súhlasím, ak by nesudcami boli zastupitelia právnických inštiúcií, škôl, právny teoretici – nemám výhrady. No laici – laická verejnosť? Nech sa páči, facka číslo 3 pre pani ministerku Žitňanskú.

d)  povinnosť uchádzačov o voľné miesta sudcov predložiť zoznam blízkych osôb, ktoré sú sudcami, zamestnancami súdov, ministerstva, vrátane rozpočtových alebo príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva alebo členmi výberovej komisie.

Nech sa páči. Povinnosť uchádzača o sudcovský talár predkladať hore spomenuté väzby. Akceptujem. No zároveň sa pýtam na význam tohoto zákonného ustanovenia. V prípade, ak aj uchádzač má, dajme tomu otca, matku, tetu na súde vo funkcii sudcu, pod rúškom „zrušenie rodinkárstva“ – čoho účelom toto opatrenie má byť( parafrázovanie samotného vyjadrenia ministerky Žitňanskej), nemá byť prijatý do sudcovského stavu aj napriek tomu, že mohol dosiahnuť najlepšie výsledky vo výberovom konaní? Má byť diskriminovaný z dôvodu zamestnania rodičov? Má mu byť odopreté právo uchádzať sa o prácu za rovnakých podmienok ako iný uchadzač? Nevidím iný význam tohto zákonného opatrenia ako ten, ktorý som uviedol vyššie. A ak ním je práve zámer opísaný, je to ďalšia facka, v poradí štvrtá venovaná pani ministerke Žitňanskej. Pani ministerka, ak nevidíte dopady svojich opatrení, odstúpte, lebo na tento nonsens sa už ďalej nedá pozerať.

e) do súdnej rady nebudú môcť zasadnúť predsedovia súdov.

Samozrejme, veď načo by boli v súdnej rade ako orgáne kontroly súdnictva na Slovensku predsedovia súdov. Načo budú v akademickom senáte vysokej školy samotní učitelia, profesori, docenti. Načo budú vo vedení advokátskej komory advokáti? Piata facka a to sa mi začína zdať, že ja, ako laická verejnosť ich v tomto blogu už mám akosi priveľa, a to reagujem na minimum zo zákonnej úpravy predkladanej ministerkou spravodlivosti.

Nemám chuť rozoberať do podrobna každé ustnovenie pripravovaného zákona. Prirodzene, som za každé zmeny, ktoré prinesú do systému súdnictva Slovenskej republiky nový vietor. Sú to však zmeny systematické, ako napríklad špecializované senáty – ich rozrastanie a skvalitňovanie ( súvisí to s „celoživotným“ pôsobením sudcu v tom ktorom odbornom senáte – teda zákaz preraďavania sudcov), odbremenenie Ústavného súdu od rozhodovania vo volebných sťažnostiach, vytvorenie sústavy správnych súdov – správneho súdnictva ako takého na prejednávania správnych záležitostí, atď.

Bohužial, týchto zmien sa asi nedočkám nikdy. V najlepšom prípade sa ich dočkám, ale určite to nebude v čase, kedy podmienky v súdnictve a pripravované zmeny budú ospravedlňované názormi Aliancie fair-play, reprezentovanej odborníčkou na slovo vzatou – pani Wienk, ktorá ma do kancelárie ministerky Žitňanskej bližsie ako jej námestníčka.

Nebude to ani do času, kým bude v mediálnom preistore potlačovaný názor Súdnej rady, nebude to ani do času, kým jediným názorom na súdnictvo bude prezentovanie subjektívnych postojov 130 sudcov, ktorí sú jasne zaangažovaní do „politického“ (čo je na tom najsmutnejšie) boja proti pánovi Harabinovi v dvojzáprahu so samotnou ministerkou spravodlivosti. Príchádza na rad otázka, kde sú názory zvyšných, cca 1200 sudcov? Pani ministerka, ten Vás nezaujíma?

Ach, bohyňa Justícia by sa divila, kto jej na Slovensku vládne.