Nádielka myšlienok alebo…

To čo sa udialo v krajine nášho južného suseda a zároveň v mnohých oblastiach nášho nepriateľa v posledných dňoch prijatím zákona o médiách, je absurdné, neprijateľné a odsúdeniahodné.

Demokracia je slovo, ktoré každý z nás pozná, každý z nás by aspoň (v to skromne dúfam) v hrubých rysoch vedel vysvetliť, čo toto slovo obsahovo znamená. Asi až na pána Orbána, premiéra krajiny dokonalej a zasnúbenej, toľko poškodzovanej a históriou krivdenej.

Média ako také, či už to sú denníky, týždenníky, mesačníky alebo samotné televízne stanice, rozhlas a podobne, majú v spoločnosti veľmi dôležitú fuknciu. Nezabúdajme na to, že práve z hľadiska demokracie a slobody prejavu sú najdôležitejším „subjektom“, kde síce obmedzená, úzka skupina ľudí – novinárov, môže prezentovať či už kladné, alebo záporné postoje ku vládnucej strane, moci, koalícii a v neposlednom rade jednotlivcovi. Nie je to samozrejme názor väčšinový, ale povedzme si to narovinu, médiá majú silný vplyv na rovnováhu „názorov“ v tej ktorej krajine a na samotnú mienkotvorbu. O tom, že aký taký dohľad a kontrolu nad nimi mať treba (vzhľadom na majetkové pomery toho ktorého média) nepochybujem a išiel by som sám proti podstate, ktorá sa nevyvracia. Právo na odpoveď, právo na ospravedlnenie za klamlivé výroky vítam a ich zákonnej garancii tlieskam oboma rukami. Ale predsa, toto je prípad… opačný.

To čo urobil premiér Orbán a jeho politická ekipa, ktorá sa už nikdy nezbaví prívlastkov nacionalistická, nedemokratická, a oddnes aj slobodu slova obmedzujúca je čerešničkou na torte toho, čo sa v Maďarsku deje od momentu zvolenia tohto nacionalistu do funckie premiéra. Zákon, ktorý bol priajtý vytvoril orgán, ktorý má tak široké právomoci, že môže posudzovať „vhodnosť“ príspevkov uverejnených v médiách. Exemplárne tresty, ktoré je možné „previnilcovi, ktorý povedal, prejavil, napísal svoj slobodný názor“ udeliť za nedodržanie alebo za nevhodnosť obsahu prípsevku v smere ku “ orbánovskému názoru“ je zastrašujúcim príkladom umelého vynucovania si názorovej platformy.

Orbán sa ukázal ako slaboch, ktorý sa bojí opozície, a formou zákonnou si musí vynucovať „vox populi“ v súlade s jeho politikou. Je smutné, že v 21. storočí môžeme vidieť takéto zbabelé gestá politikov, ktorí svoju samotnú politickú kandidatúru stavali na „slobodnej spoločnosti, kde je možné prejaviť svoj názor slobodne, bez akéhokoľvek nátlaku alebo potrestania“. Tento nedemokratický prešľap nemá obdobu a zaslúži si aj keď nie prudkú, ale citeľnú odozvu. Tá prišla v podobe odkazov kancelárky Merkelovej, šéfa luxemburskej diplomacie a Orbánovo očakávanie stavu, že mu nikto do jeho vládnutia „tárať“ nebude sa našťastie nenaplnilo. Ten kto kázal vodu, pije víno, a zákonom, ktorý bol v Maďarsku prijatý vlastne umelo vnucuje  – pite víno, inak Vám dá „demokratická“, nami a našimi „odborníkmi“ obsadená komisia exemplárnu pokutu. Maďarská republika ako predsedajúci štát únie od 1. Januára 2011 sa ukázala ako štát, v ktorom funguje málo vecí, a nie je ňou ani dosť podstatná a dôležitá – demokracia. Je vôbec otázne, či sa v Európskej únii ako zoskupeniu, ktoré je založené na hodnotách, ktoré tento zákon v žiadnom prípade neakceptuje môže takýto akt nechať bez pozornosti a odsúdenia . Len na margo zásad Európskej únie :

Lisabonská zmluva, Článok 2

Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.

Pán Orbán buď nevie čítať, buď je nespôsobilý na výkon svojej funkcie pod dogmou neuvedomovania si dôležitosti demokracie v novodobej spoločnosti, alebo je to jednoducho další krok už aj tak dosť v očiach medzinárodného spoločenstva „nepodarenej vlády“ Maďarskej republiky. Len tak ďalej, ako povedal známy klasik a spisovateľ : “ … zlých ľudí nechajme tak, odsúdia sa sami“.

Pevne verím a dúfam, že sa táto myšlienka naplní do posledného písmena, a to práve v prípade premiéra Maďarskej republiky.