Martin „Shooty“ Šútovcec je karikaturista. Ujo gúgl mi mal pomôcť v hľadaní, no svoje schopnosti v tomto prípade veľmi nepredal. V momente sa na mňa vyvalila hŕba protificovských a antikomunistických obrázkov. Opýtal som sa … To ma sklamal ujo gúgl, alebo to on – ten šúty?
Dnes, keď som bol na poobedňajšej kávičke v nemenovanom košickom hotelíku, zastihla ma otázka. Kto je ten človek? Čo tu robí, aké ma ciele, a kým je platený? Otázka aké ma názory padnúť nemusela – je to všeobecne známe. V nasledujúcih pár riadkoch si skúsim odpovedať na tieto, ľudovo povedané… ošmetné otázky.
Shootyho registrujem odčasu, keď som ako dospievajúci mladík prvykrýt zobral do rúk noviny, a začal v nich listovať. Vždy som sa na konci nemenovaného denníka pozrel, čo ten pán ( vtedy mne neznámy…) opäť zosmiešnil, nakreslil. Vtedy, som sa stále dočkal. Ak bola v spoločnosti nejaká téma, ktorá stála za zmienku, šúty ju prekreslil a malým obrázkom vyjadril podstatu celého problému. Vždy som mu v duchu zatlieskal – na to bezpochyby treba mať talent – vedeť takto stvárniť životné okamihy , kultúrne, ekonomické a politické kauzy, problémy.
No situácia sa zmenila. Nie u mňa. To on – ten šúty sa asi zmenil. Zjavne sa hodnoty hore spomínaného pána obrátili, a upustil od svojej objektivity (… ako takej, aj o tej sa dá debatovať iba ak s prižmúreným jedným okom ). Reálne, dnes, v súčastnosti – čo šúty, to špina, sklamanie. Prepáčte mi za výraz, ale tak ako som niekedy tohto pána obdivoval, tak ho teraz neuznávam, Neuznávam ho nie kôli mojej politickej orientácii ( tá je naštastie nulová), ale kôli tomu, že sa posledný rok a pol som u neho nevidel jednu karikatúru, v ktorej by nezosmiešnoval vládu Slovenskej republiky, vládnucu koalíciu, a začínam mať podozrenie, či su už vôbec vie predstaviť svoju karikatúru bez premiéra Fica a červenej farby. Za posledný rok a pol som u neho nevidel ani náznak tej objektivity, o ktorej som dúfal ako mladý, že si ju zachová. Samozrejme, som si vedomý toho kto ho platí, z koho žije, pre koho kreslí, komu kreslí na zakázky – ale predsa… Nápadne sa to podobá komentáru Mariána Leška v nedávnom vydaní toho istého denníka, o ktorom som písal v nedávnom blogu – premér Fico je naničhodník, zbabelec, somár a odpad republiky slovenskej, lebo sa postavil tomu mieromiluvnému, nenacionalistickému a bezkonfliktnému Maďarsku. Pán Leško, pozeráte sa niekedy do zrkadla? Dokážete to?
Páni, prepáčte mi za výraz, za peniaze ste sa zapredali a svoju objektivitu (to najcennejšie, čo človek vo vašej brandži môže mať… pretože najuznávanejší novinári a žurnalisti, karikaturisti a reportéri sú tí, ktorí túto objektivitu nezamenili za peniaze…) ste hodili do koša. Musíte si požičiavať od ľudí peniaze, aby vám prispeli na bigboardy, ktorými niekoho verejne urážate a znevažujete. Spadli ste do skupiny antikampane, do skupiny bez inteligencie, objektivity a triezveho rozumu. Kto vie, možno by ste na tých bigboardoch mali byť, práve vy.
Ale najviac ma zarazilo, keď som zbadal nasledovnú vec… ( predsa, ujo gúgl sa zľakol, že by som mu prestal byť verný, tak sa zpamätal, a začal hľadať….)
* Novinárska Cena 2004 (Za kreslené komentáre v denníku SME)
* Novinárska Cena 2007 (Za kreslené komentáre v denníku SME)
Opýtal som sa básnickou otázkou, a odpoveď ani poznať nechcem… Kto toto prosím Vás, kto tieto ceny udeľuje? Marián Leško? jedine… a jemu podobní.
Úprimne povedané, je mi to ľúto. Je mi to ľúto z dôvodu, že Slovensko prišlo a ďalších adeptov, ktorí sa niekedy v budúcnosti mohli stať osobnosťami. Nuž, je už teraz viac ako isté, že sa nimi nestanú… Čakáme ďalej…