To, čo sa nielen v poslednom čase deje u našich južných susedov privádza mnoho ľudí, nielen mňa samotného do rozpakov. Maďarsko ako štát, ktorý patrí do Európskej únie a nesie značnú zodpovednosť za diane na medzinárodnej scéne, niekoľko dní po voľbách a zostavení novej vlády urobilo niečo, čo ho charakterizuje v očiach mnohých ľudí na Slovensku ale nielen tu negatívne a ešte raz negatívne. Európska únia, Spojené štáty americké, Kanada, Rusko, Čína, Irak, Irán, Brazília, Sudská Arábia, Island, Grósnko – každý je subjektom a objektom maďarskej rozpínavosti. Maďarsko opäť raz dokázalo, že vidina Veľkého Maďarska, vidina jednotného maďarského národa, tažké srdce na Trianónsku zmluvu, je v tejto zemi vína stále živá a ohrozuje klímu medzinárodných vzťahov viac, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Zákon o dvojitom občianstve prijatý maďarským snemom je toho viac než príkladom, ktorý nepotrebuje komentár.Ale predsa….
O tom, čo tento zákon v praxi znamená písať nemám záujem, mám záujem upozorniť na jeho dopady. Človek, občan toho ktorého štátu žijúci kdekoľvek na svete, ktorý sa cítí národne, kultúrne, duchovne, historicky a inak blízky ku národu maďarskému, má od 1 januára 2011 možnosť požiadať o maďarské občianstvo bezohľadu na miesto trvalého bydliska.
Teoreticky povedané, reálne napísané formou zákona, snaha maďarskej vlády ako reprezentantky samotného maďarského ľudu umelo naturalizovať občanov cudzích štátov pod rúškom “ pocitu národnej blízkosti“ je viac ako očividná, a mám pocit, že slovo maďarizácia tu už nemá len teoretické dopady. Dopady, ktoré tento zákon môže v štátoch, kde je prítomná maďarská minorita, si uvedomuje snáď každý, okrem samotných zaslepených tvorcov tohoto nezmyslu. Zmena národnostného obrazu každého dotknutého štátu, problémy vízovej povinnosti, exteritoriálne pôsobenie toho zákonu sú len zlomkom toho, čo prináša. Rekaciu slovenskej vlády a slovenského parlamentu považujem za vec správnu a nevyhnutne potrebnú. To, ak sa občan Slovenskej republiky dobrovoľne prihlási k občianstvu iného štátu, považujem za situáciu normálnu a akceptovateľnú. Nepovažujem však za dobré, ak tento občan súčastne ostane vlastníkom občianstva štátu, ktorého bol občanom doteraz. Zmena, ktorú svojou vôľou dosiahol je predsa len výsledkom určitých jeho pocitov, sympatií a je právnym následkom zákona cudzieho štátu. Čo ho k tejto zmene viedlo, mňa osobne nezaujíma a je to absolútne nepodstatné, avšak ak si to rozoberieme na drobné zistíme, že predsa to bola tá už spomínaná kultúrna, duchovná, národnostná a iná sympatia vedúca ho k tomuto kroku – a teda – cíti sa občanom Maďarskej republiky. Morálne tento postoj vyjadruje správnosť straty občianstva pôvodného, a som veľmi rád, že práve tento princíp aj keď nie morálne, ale zákonnou formou zaviedol zákon ktorý prijal slovenský parlament ako odpoveď na zákon maďarský.
Vyjadrenia budúceho maďarského ministra zahraničných vecí Jánosa Martonyiho o tom, že je pobúrený reakciou Slovenskej republiky na zákon o dvojitom občianstve považujem za typický prejav maďarského predstaviteľa zahraničnej politiky , ktorý radím do druhu podpultový, hrubo arogantný, výsmešný a provokačný. Veď my nič, prečo sa búrite, slovenská menšina v hornej zemi? Každý predsa môže byť Maďar, keď tak cíti – čo je na tom že žije v inom štáte?Bude oboje, a nič sa nedeje.
Pán minister, deje sa toho veľa. Deje sa to, že Maďarsko sa opäť raz svetu ukázalo ako štát nacionalistický, hrubo nerešpektujúci národy iné, zvlášť Slovenský. Vyjadrenia o tom, že sa bude Maďarská republika sťažovať na postoj Slovenskej republiky a na prijatie slovenského „antizákona“ považujem za pochabý výkrik porazeného, ktorý zistil, že hranica neznamená iba čiaru na mape, ale že za touto hranicou je štát iný. Iný, ktorý má nad svojim územím výlučnú zákonodarnú a inú právomoc, a ktorý nie je povinný akcepotvať výstrelky silne nacionalistickej maďarskej vládnucej vrstvy.
Snáď nám Európa, svet a vštci ktorých sa to priamo dotýka neostanú nič dlžní, a vyhlásia tieto pokusy Maďarskej legislatívy o prenikanie do cudzích právnych poriadkov za neprípustné, nacionalistické a nekorektné. Maďarsko potrebuje facku, tak nečakajme a ukážme mu, že fackať vie nielen on. V záujme mieru a pokojného spolunažívania.V záujem nás všetkých.